Blog

Listujeme v časopisech, pátráme na internetových stránkach po originálnych interiéroch, rozmýšľame ako sa odlíšiť a pritom mať doma skutočný pocit domova. Interiéroví návrhári väčšiny škandinávskych značiek, japonci, dizajnéri z Francúzska, Španielska si už dávno osvojili zvyk primiešať aj do celkom súčasných interiérov niečo typické pre krajinu, lokalitu, zohľadniť přitom štýl domu, v ktorom sa má zabývať ich klient. Je vecou prestíže architektov, interiérových návrhárov a kultivovaných ľudí nevynechať zo svojho štýlu bývania kusy nábytku, bytových doplnkov a umeleckých diel, ktoré navrhli a vytvorili ich rodáci. U nás sa tento spôsob zariaďovania postupne dostáva do povedomia ľudí. Primiešať si do bytu niečo z pôvodín slovenského alebo československého dizajnu je len na vlastný osoh, dá to bývaniu charakter, spája nás to s našimi tradíciami výroby nábytku, doplnkov, elektrospotrebičov, ktoré vo svojom čase v mnohom dosahovali svetové parametre, mali svoj osobitý vzhľad. Na úctu k veciam každodenným a pritom výnimočným som sa pýtala  šéfa Múzea slovenského dizajnu.

Maroš, odvtedy čo si písal prvé články o starom dobrom československom dizajne, prešlo niekoľko rokov. Združenie Ostblok je už známe aj laikom. Ty sám si sa stal medializovanou osobnosťou od retrodizajnu. Poznáš príbehy vecí, ktoré si ešte nejedna domácnosť uchováva a vôbec netuší, ako sa zrodili a prečo vyzerajú práve tak, ako sme si na ne zvykli. Na ktoré z bytových doplnkov a nábytkových kusov zo zašlých čias nedáš najviac dopustiť?                                                                                                                                                   Občianske združenie Ostblok bolo pred pár rokmi pri založení Slovenského múzea dizajnu - prvého svojho druhu na Slovensku. Zbierky Ostbloku sa stali prvými zbierkami produktového dizajnu v novom múzeu. V októbri 2016 vyvrcholili prípravy výstavy „Farebná šeď - Buntes Grau“, ktorá sa stala výberom najlepšieho dizajnu z ČSSR a DDR rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych. Na výstavu sa vybralo to najlepšie z našich zbierok, zo zbierok niekoľkých berlínskych inštitúcií a od niekoľkých tamojších zberateľov. Z dizajnu, ktorý sa vytvoril v našej krajine, nedám dopustiť na hračky z Pohorelej a Mlade Handlová, na svietidlá z Pokroku Žilina a Elektrosvitu Nové Zámky, na televízory z Oravy a rádiá z Tesly, ale ani na nábytok z Tatranábytku Pravenec, či Mieru Topoľčany. Sú to všetko nielen tvarovo vyspelé veci, ale sú aj kvalitné a mnohé z nich dodnes vo vynikajúcej kondícii.
 
V Dánsku a niektorých škandinávskych krajinách sú ľudia prirodzene vedení k úcte k remeselným tradíciám svojej krajiny, k úcte k dizajnu, ktorý sa zrodil vďaka umu miestnych návrhárov. Štýlový zdedený nábytok sa považuje priam za „rodinné striebro.“ Cítiš nejakú zmenu v myslení našincov smerom k zachovaniu toho dobrého v interiérovom a priemyselnom dizajne?                                                                     Cítim veľkú zmenu. Ešte pred pár rokmi sme vyhadzovali všetko a tešili sa na nové začiatky. Za sebou sme zanechávali hrubú čiaru a staré veci sme považovali za nekvalitné a zatuchnuté. Interiérový dizajn sa prepotácal 90tymi rokmi aby po roku 2000 zistil, že sa okrem tvorby chrómových tyčiek s drevenými špicmi dá inšpirovať aj našimi vlastnými dejinami nábytku, ktoré sú slušnou zásobou tvarových riešení. V múzeu chcem vybudovať niečo ako knižnicu materiálov a tvarov, ktoré by poskytovali dizajnérom "palivo" pre ich tvorbu. Priznávam sa, že mi ide o to, aby sme nezabudli, že sa u nás kedysi robil dobrý dizajn, ale aj o to, aby sme vo svete konečne dizajnérsky zarezonovali. Rezonovať sa však dá iba vtedy, keď tomu veríme. Slovenskému dizajnu sa dá veriť. 
 
Zaoberáš sa výskumom toho starého a ešte staršieho, čo sa voľakedy ani nepomenovávalo ako dizajn ale skôr priemyselné tvarovanie. Nachádzaš paralely tohto tvarovania v súčasnom dizajne?
Priemyselné tvarovanie je priemyselný dizajn, čiže tvarovanie priemyselných produktov. Je to podskupina produktového dizajnu - navrhovania alebo tvarovania produktov ako takých. Slovo dizajn často menilo svoj význam. Dnes je dizajn skoro všetko, preto sme ho v múzeu rozdelili na niekoľko skupín a podľa toho pomenovali naše depozitáre. Čo sa týka premýšlania nad tvarom nie je medzi minulosťou a súčasnosťou žiaden rozdiel. Produktový dizajnér je stále tak trochu sochár, tak trochu konštruktér, tak trochu filozof, tak trochu blázon a tak trochu vizionár. Jediné, čo sa zmenilo, sú možnosti pre tvorbu prototypu alebo finálneho produktu. Dnes máme väčšie možnosti a preto sa tvorí ľahšie. 

Čo sa u nás stalo v 90. rokoch, že si akosi nevieme vybaviť výrobky, ktorých vzhľad a funkčnosť by mohli túto dobu reprezentovať?           V múzeu to nazývame syndróm prázdnych políc. Dizajn je naviazaný na predajnosť, marketing a ekonomiku. Ak sa ekonomika transformuje, transformuje sa aj dizajn. Ak sa výrobky nepredávajú, nerobí sa ani dizajn. Dizajn je z určitého pohľadu slúžka konzumu, no existujú aj dizajnéri, ktorí proti konzumu, práve tvarovými riešeniami a "vynálezmi", bojujú. V 90. rokoch sa stalo niekoľko vecí. Na jednej strane nebolo pre koho robiť dizajn, pretože podniky padali jeden za druhým a ľudia nemali peniaze. Na strane druhej tu bol trh, ktorý bol nemilosrdný. Nezabúdajme ani na to, že masívny nástup výpočtovej techniky mnohých nepripravených dizajnérov paralyzoval. Ak v 90. rokoch vznikol produkt a bol úspešný, bol zároveň aj kvalitný. Práve v týchto rokoch sa na Slovensku vykrištalizovali veľké mená, ktoré fungujú dodnes. Stačí sa pozrieť na výsledky Národných cien za dizajn.

Vyzerá tvoj byt ako múzeum československého dizajnu alebo máš v ňom súčasné zariadenie? Skladuješ staré veci niekde inde, posúvaš ich do zbierok prístupných verejnosti alebo niektorým z nich dávaš druhú šancu u teba doma?                                                                       Náš byt je muzeum dizajnu. Chcel som, aby v ňom zastal čas a podarilo sa mi to. Nemáme veľký byt, takže toho času tam nezastalo až tak veľa. K výberu vecí som pristupoval citlivo a dal som im priestor. Nechcel som sa iba vrátiť do minulosti, ale vychutnať si výber toho najlepšieho, tou najlepšou inštaláciou. Kombinoval som 30. – 70. roky tak, aby farebne aj formálne ladili. Každé obdobie charakterizuje niečo iné. Hľadal som to, čo ich spája. Cítim sa v našom byte veľmi dobre, skoro ako exponát. 
 
Ako by mal, podľa teba, vyzerať vzhľadný, ľahko obývateľný interiér v našich končinách?                                                                            Mal by mať strop vo výške aspoň troch metrov, veľké okná, drevenú podlahu, kde tu bakelitový detail a ohýbanú chrómovú rúrku, zaujímavý obraz na stene od súčasného slovenského maliara alebo maliarky, porcelán od SI-LI, sklo od Illa, priemyselné svietidlo zo stropu a svokrine jazyky s bledým lemom v rohu. Gauč musí byť v strede miestnosti, kvalitný zosilňovač a gramofón, televízor netreba a samozrejme pohodlné kreslo na čítanie kníh vedľa jednoduchej, ale veľkej knižnice. Žiadna prehnaná hipsterčina, ale skôr človečina s pamäťou. Takýto interiér nikdy nevyjde z módy, stane sa vašim kamošom a bude starnúť s vami. 
 
Máš obľúbených slovenských dizajnérov – súčasníkov?                                                                                                                             Som vyštudovaný automobilový dizajnér, čiže pre mňa sú top dizajnéri Jozef Kabáň, Peter Balko, Peter Olah, Boris Grell, Majo Lukáč - ktorý navrhuje bicykle, Juraj Mitro, ktorý navrhuje karbónový nábytok, ale aj neautíčkári ako Števo Nosko, Miška Bednárová či sklársky dizajnér Patrik Illo... Menoval by som ich ešte asi tak na dvojstranový zoznam. 
 
Kam, podľa teba, smeruje slovenský a český dizajn?                                                                                                                         Slovenský dizajn ide po lesnej ceste. Český si to valí po obchvate. Chcem tým povedať, že slovenský dizajn má horšie podmienky, ale zlepšuje sa to. Tá lesná cesta je celkom dobre udržiavaná najmä dobrovoľníkmi a tak majú naši dizajnéri stále nádej, že prídu na križovatku, ktorá znamená svet. Inak to nejde, žiaľ doteraz nám nemal kto vyasfaltovať poriadnu runway. O slovenskom dizajne ešte stále nie je vo svete dostatočne nahlas počuť, česť výnimkám.
 
Kto a ako sa môže stať úspešným dizajnérom?
Každý, kto má chuť a možnosti pracovať na projekte. Už dávno neplatí, že dizajnérom sa človek stáva po vyštudovaní odboru dizajn. Dizajnér je človek, ktorý sníva ceruzkou, filozofuje tvarom a tvaruje ideou. Nápad nie je privilégiom titulovaných. Úspech v dizajne zavisí aj od úspechu okolia, keďže komplexný produktový dizajn je väčšinou kolektívne dielo.
 
Je znalosť „starých praktík“ nejako významná pre návrhára?
Záleží od toho, akú cestu si ako dizajnér vyberiete. Staré praktiky môžu byť dobrou barličkou, ale aj nepríjemnou maniérou. Tvarové riešenie sa v podstate varí. Aké ingrediencie pridáte, taká bude polievka. Na dizajne je najlepšie to, že ľudí môžete naučiť jesť svoju polievku bez toho, aby za tým hľadali niečo staré, z čoho ste vychádzali. 
 
Ako sa Ti páči dekoratívnosť a prenos prvkov ľudového umenia do súčasného slovenského dizajnu?
Som ornamentalista. Pre mňa je ornament a dekor definícia produktu v čase. A tu vzniká aj problém, pretože ak vnášate iba starý dekor do nového prostredia, ľudia môžu byť zmätení. Nezabúdajme, že dizajn je pre ľudí a ľudia rozumejú dizajnu najlepšie. Nemusíme ich klamať, ani zavádzať. S ornamentom sa dá pracovať na tisíc spôsobov, pritom treba kus tvorivosť. Akýkoľvek prvoplán je cestou do záhuby. 
 
Sú svetové nábytkové značky (Zanotta, Vitra, classiCon a iné), ktoré obnovili výrobu niektorých ikon nábytkového dizajnu a doplnkov. Myslíš, že u nás by mal podobný podnikateľský nápad úspech?                                                                                                             Vyrábať to, čo už tu bolo je, podľa mňa, bez nápadu. Posunúť však takúto ideu do nového materiálu, funkcie alebo mutácie môže mať veľký úspech. Projekt Flowers for Slovakia žne práve premyslenou transformáciou tradičných slovenských tvarov veľké úspechy. Dôležité je pochopiť minulosť, vzdialenú či blízku, vedieť presne definovať svoj zámer a stáť si za ním. Postavte svoj projekt na troch základných pilieroch: estetika, funkcia, ekológia. Estetiku vyriešte výletom do našej tvarovej minulosti, osoľte, okoreňte a úspešný produkt je na svete. Treba si však uvedomiť, že dejiny slovenského dizajnu sú vo svete absolútne neznáme; aj preto samoúčelné oživovanie ikon nášho dizajnu by nemalo veľký zmysel.

Čo chystáte v múzeu?
Okrem výstavy „Farebná šeď - Buntes Grau“, pripravujeme stálu expozíciu slovenského dizajnu v zábere od začiatku 20. storočia až po súčasnosť.

Interview: Marína Ungerová, Kings
Zdroj: Harmony 4 Home