Blog

Doprajte im vlastný svet

Martina Saksa - 19.10.2016

Najprv je to o tom, že kam s postieľkou, potom kam s dieťaťom. Najmä keď dieťa podrastie, porozpráva už všeličo, pokreslí kdečo a kdekade, pobehá po celom byte či dome, všade je ono a jeho hračky. Život v domácnosti sa aspoň trochu upokojí a sprehľadní, ak má dieťa vlastnú izbu. Niekto chce dať deťom celý vesmír, iný zmysluplné miesto pre rozvoj predstavivosti.

O zariaďovaní
Najlepšie a najistejšie miestočko, ktoré môžme malému človiečikovi dopriať je rodičovská náruč. Tej sa novorodenec nerád púšťa. V tomto období si síce mamy robia radosť výberom bábätkovského oblečenia a zariadenia, no bábätku niekoľko mesiacov stačí pocit bezpečia a trpezlivá opatera. Dokonca ani postieľku s nastaviteľnou polohou matraca si väčšina súčasných dietok v prvom polroku po svojom narodení veľmi neužije. Väčšina rodičov prichýli svojho náročného potomka do rodičovskej postele. Zatiaľe pre všetkých dôležité mať odkladací priestor na oblečenie a plienky, po ruke detskú kozmetiku, nablízko niekoľko hračiek. Najpoužívanejšími budú prebaľovací pult a pohodlné sedenie pre dojčiacu mamu. V láskyplnom domove sa prvé mesiace mení celý dom či byt na jednu veľkú detskú izbu. Ak už rodičia, v blízkosti ich spálne, zariadili detskú izbu, prvé mesiace obyčajne slúži len na odkladanie vecí. Ak sa jej zariaďovanie včas takticky premyslelo, tak sú v izbe ľahko vyberateľné, otvorené poličky,ľahké a odolné materiály, trvácny a bezpečný nábytok so zaoblenými hranami. Miestnosť možno rýchlo a jednoducho poupratovať. Ak sa nakupovalo so zdravým úsudkom, tak sa neskôr k prvému zariadeniu dokúpi ďalší nábytok a bytové doplnky v súlade s vekom a potrebami dieťaťa. Okrem postieľok s možnosťou prestaviť výšku matraca tak, aby z nej rastúci potomok jedného dňa nevypadol, sú aj také postieľky, ktoré možno rozložiť na veľkosť určenú pre škôlkárov. Školáci už môžu spávať v lôžkach „dospeláckych“ rozmerov 90×200 cm. Zo začiatku zabezpečte lôžko zábradlím. Pocitovo posteľ možno zmenšiť spoločne vybranými vankúšmi a niekoľkými plyšovými hračkami. Hračky, knižky a veci dennej potreby má mať dieťa na svoj dosah tak, aby sa nemuselo postaviť na stoličku alebo liezť po nábytku, ktorý nie je prispôsobený na domáce horolezectvo. Ak rodičia sami zariaďujú detskú izbu, mali by úroveň svojho pohľadu znížiť na úroveň očí svojho dieťaťa. Porozumieť kam človečie mláďa dovidí, kam dočiahne, kade môže ľahko prechádzať a kde je to preň nebezpečné. Postieľka sa má ocitnúť ďalej od okna a nábytku. Na ukladanie hračiek sú okrem políc súce aj farebné plastové kontajnery na kolieskach, vypínače umiestnime na dosah dieťaťa, obrázky a nástenky nech visia tak, aby dieťa pri pohľade na ne nemuselo zkláňať hlavu. Modulový nábytok a skrinkové sytémy prídu vhod najmä vtedy, keď školopovinným potomkom pribudnú knihy, oblečenie a športové potreby. Takéto zariadenie detskej izby sa môže rokmi presúvať, skladať a rozkladať po šírky i výške miestnosti podľa potrieb a nálad detí bez nároku na ďalšie veľké nakupovanie. Na doladenie atmosféry izby stačia doplnky a dekorácie, ktoré možno ľahko obmieňať.

Dobré je dbať na:
• priestorové usporiadanie delené na oddychovú časť s detskou posteľou,
  priestorom na hry a pracovnú zónu umiestnenú čo najbližšie k oknu, kde
  bude stôl s dostatočne veľkou pracovnou doskou a stoličkou,
• umiestnenie vypínačov, poličiek, skriniek, na ktoré dieťa dočiahne (pomôžu
  aj stupienky),
• výber detskej postele s kvalitným roštom a matracom, ktorá bude stabilná,
• na správne osvetlenie, ku ktorému patrí okrem centrálneho lustra aj
  pracovná lampa a svietidlo v blízkosti postele (čítanie a chvíle pred
  spánkom),
• praktickosť odkladania, ku ktorému patria odkladacie boxy s uzáverom
  a skrinky so zatváraním.

Dobré je investovať do:
• kvalitnej elektrickej inštalácie s bezpečnostnými prvkami,
• teplej a nešmykľavej podlahovej krytiny,
• netoxických materiálov a farieb (najmä ekologických),
• pracovnej stoličky s nastaviteľnou výškou sedáka, ergonomicky tvarovanou
  opierkou chrbta a područkami (dieťa má sedieť vzpriamene, plochou
  chodidiel dočiahne na podlahu),
• nastaviteľného pracovného stola s možnosťou meniť výšku a polohu
  pracovnej dosky (na dosku si dieťa môže voľne položiť lakte)
• stabilného, trváceho a pritom variabilného nábytku

O štýle
Žiarivé odtiene, bláznivé nápady, izby s vyhranenou témou či príbehom o princeznách, morských pannách, pirátoch, indiánoch, vesmírnych svetoch… Odvážne, chytľavé, lákavé. Za veľa peňazí, veľká pestrosť. Atraktívne, dočasné, náročné na zmeny. Akokoľvek bude taký interiér luxusný, po čase sa stane nevyhovujúcim. Dieťa, jeho fantázia, potreby, farebné cítenie, priestorové nároky a požiadavky na bezpečnosť, sa prirýchlo menia. Luxus tematickej izby sú môžu dovoliť len tí, ktorí sú na to finančne a organizačne pripravení, potrpia si na značkový uletený dizajn. Často si tak len dospelí plnia svoj sen z detstva. Dieťa môže byť zo začiatku nadšené. Veď kto by si nechcel splniť väčšinu prianí. Nie každá naplnená túžba sa stane radostnou skutočnosťou. V detskom svete treba nechať aj voľný priestor fantázii, možnosti rozvíjania predstavivosti.
Priveľa podnetov a hotových artefaktov z rozprávkových či dobrodružných príbehov v priestore izby berie dieťaťu možnosť vytvárať a obmieňať priestor pri vlastných hrách. Nakoniec sa aj tak viac zahrá pod kuchynským stolom aleboň na podlahe v obývačke. Na pohľad krásne, štylizované detské izby sú ako výkladné skrine. Viete, že doma by to takto nefungovalo alebo len dočasu. Neznamená to však, že sa nimi netreba inšpirovať, že časť naozaj vtipného alebo dokonale premysleného dizajnu detského nábytku a doplnkov by ste potomkom nemali dopriať. Extrémna snaha po dokonale naštylizovanej detskej izbe je rovnako nezmyselná ako odmietanie dizajnérskych nábytkových kúskov. Kto si ich môže dopriať, ten si snáď nájde aj čas a peniaze na dobrého interiérového architekta. Ono aj milý gýč môže dobre vyzerať, splniť svoju historickú úlohu. Všetko je to o deťoch, ich povahe, osobnosti, spôsobe hry a bezpečnosti. Detský vkus sa síce formuje vplyvom prostredia a vkusu rodičov, no bez toho, aby sa dieťa podieľalo na zariaďovaní vlastného priestoru, si nemá ako nájsť vlastnú cestu ku krásnu a zmyslu pre poriadok alebo organizovaný neporiadok. Niektorým deťom sedí viac prírodný štýl farebne osviežený odtieňom stien, pestrosťou hračiek, textílií. Iné sa cítia vo svojom, ak im doprajete pastelovú farebnú škálu. Sú deti, ktoré naozaj potrebujú zhmotniť svoje sny do podoby lode, lôžka morskej víly, stromu poznania, šmýkačky uprostred izby. Ak ste praktickí rodičia, tak sa nenechajte zviesť k monotématicky zariadenej detskej izbe, ktorú budete musieť po čase komplet prerobiť. Hračky a nemajú vystavovať, izba sa nemá vystatovať, jej priestor sa nemá zapĺňať. Časť hračiek pred deťmi načas ukryte, aby ich mohli nanovo objaviť, luxus ako šafrán primiešajte do domova zariadeného s láskou, prineste deťom nadomov kartónové krabice, dovoľte im vlastniť úlovky z prechádzok po prírode, nájdite si pre ne čas.

Dobré je vyčleniť:
plochu určenú pre nástenný umelecký prejav potomkov: tabuľovú farbu natriete na akýkoľvek povrch alebo na stenu zaveste pre každé dieťa vlastnú
nástenku, natiahnite v bezpečnej výške šnúru na vešanie umeleckých diel, vytvorte malú galériu obrázkov na lište priskrutkovanej k stene. Detskú
tvorivosť povýšite na žiadaný interiérový prvok, deti budú mať miesto, kde je dovolené čmárať, kresliť, možno aj lepiť. Spolu vyberte obrázky, ktoré
v rámikoch vystavíte na čestné miesto.

O psychológii:

• Detskú izbu alebo aspoň vlastný priestor vytvorme deťom
  medzi 18. až 30. mesiacom ich života. Vtedy sa u nich prejavuje
  individualita, chcú samostatne objavovať svet, ustupuje
  detská úzkosť z oddelenia od matky, je pre ne lákavá možnosť
  rozhodovať o vzhľade vlastnej izbietky. Sťahovanie do svojho
  je dobré spojiť s vianocami, narodeninami alebo urobiť z toho
  odmenu.
• Najmenší si vyberajú farebnosť, väčšie deti aj nábytok z vopred
  vyselektovaných možností, ktoré už prebrali rodičia. Desaťročný
  šarvanec si už veľmi do zariaďovania svojho nedá rozprávať.
  Potom sa ide na spoločný nákup.
• Konflikty patria k životu a tak dôsledné oddelenie izieb alebo
  priestoru dvoch povahovo rozdielnych súrodencov nerieši
  podstatu věci. Deti by sa majú učiť riešť svoje spory s pomoco
  rodičov.
• Rodičia majú při väčších potomkoch rešpektovať ich súkromie:
  pred vstupom do izby dieťaťa zaklopať, nevstupovať do izby, keď
  sa dieťa prezlieka.
• Deťom treba vysvetliť, menším ukázať aké presne činnosti
  očakávame ak im povieme, že si majú upratať.
• Divoké povahy detí krotia tlmené farby, pokojnejšie deti
  zaktivizujete plochami so žiarivými farbami.

Deti ocenia:
• nápadité usporiadanie nábytku po výške izby,
• variabilné nábytkové kúsy,
• kusy nábytku určené na preliezanie a cvičenie,
• dômyselne skryté odkladacie schránky a trezory,
• možnosť výberu farieb a zúčastniť sa na voľbe nábytku,
• šancu dokresliť, doladiť, dotvoriť svoje bývanie,
• dostatok vlastného súkromia za poriadnymi dverami,
• “nezávislý vzhľad” sedenia pre seba a detské návštevy (sedacie vaky,
  nafukovacia sedačka, sedadlo zrecyklované z automobilu)

Malé interview s architektom
Rudom Lesňákom:

Aký priestor je vhodné vyhradiť na detskú izbu?
Ako pri všetkých priestoroch v dome: čím vačšia, tým lepšia.
Kam ju umiestniť?
V rámci dispozície domu situujme detskú izbu do nočnej zóny. Ideálne oddelenú od denného priestoru aspoň dvomi dverami. Vo veľkých domoch možno zriadiť dve nočné zóny – rodičovskú a pre deti na rôznych stranách dispozície. Toto rozdelenie reaguje na potrebu súkromia pri starších deťoch.
Oplatí sa investovať do nábytku, ktorý porastie s dieťaťom až do tínedžerských rokov?
Najvhodnejší je do určitej miery nadčasový nábytok, ktorý slúži viac rokov. Platí to pre úložné priestory. Ak sa navrhnú rozumne,
vydržia s dieťaťom počas školskej dochádzky a možno aj neskôr.
Akých omylov sa ľudia dopúšťajú pri zariaďovaní izieb pre potomkov?
Omyly sú rovnaké ako pri hocijakej inej miestnosti: nefunkcia a nevkus. Tým myslím napríklad infantilné motívy, o ktorých sú rodičia presvedčení, že sa deťom musia páčiť.
Aké materiály sú najvhodnejšie?
V návrhoch používame pravdivé a prirodzené materiály bez ohľadu na vek dieťaťa: predovšetkým drevo, prípadne čalúnené doplnky.
Interiér ako taký ma určitú životnosť. Myslím si, že počas tejto doby by mal poskytnúť čo najviac komfortu. Takým je pre mňa napríklad masívna drevená podlaha. Nesúhlasím s názorom, že detské izby musia byť celé z laminátu len aby sa to dobre čistilo. Samozrejme ak ide o cenu, tak nakoniec sa na scéne predsa len objaví laminát.
Ako najpraktickejšie rozdeliť v detskej izbe teritória pre každého zo súrodencov?
Tie vyplynú prirodzene z ich pováh a vplyvu rodičov. Neviem povedať, ako umelo deliť detskú izbu medzi súrodencov. Podstatné je dopriať im rovnako veľké priestory na uloženie vecí.
Ovplyvňujú vás nejako významne návrhy detských izieb podľa trendov svetového dizajnu?
Pri detských izbách trendy nesledujeme. Klasický trend izieb pre deti znamená spravidla riadny gýč, tomu sa vyhýbame.
Vyberáte aj z nábytkových kusov slovenských návrhárov?
Áno, aj zo zahraničného dizajnu, ak to situácia a rozpočet dovolia.
 

Interview: Marína Ungerová, Kings
Zdroj: Harmony 4 Home

Foto/Zdroj/Dizajn:  Dizajn/Zdroj - IKEA,  Dizajn/Zdroj - Clever-Little Monkey, Dizajn/Zdroj - RULESarchitekti /Foto - Peter Cintalan, Zdroj/Dizajn - IKEA, Zdroj/Dizajn - RULESarchitekti /Foto-Peter Cintalan, Zdroj/Dizajn - Villo Design sk, Zdoj/Foto - Circu Dizajn /seria - Magical Furniture, Zdroj/Dizajn - IKEA, Zdroj/Dizajn - Clever-Little Monkey, Zdroj/Dizajn - RULESarchitekti /Foto - Peter Cintalan